OBYČAJNÉ RÁNO...
Mám priateľa, ktorý zbiera na pláži oceánske sklo – úlomky skla, ktoré vlny prehadzujú dlhé roky vo svojich vodách a obrusujú sklo o piesok. Úlomky skla, ktoré vlny pôvodne spláchli zo skládok odpadu, z pláží po divokých párty, či ktoré z akéhokoľvek dôvodu vhodil to oceánu pán tvorstva. Úlomky skla, ktoré oceán premení na poklad a z ktorých šperkári či umelci tvoria jedinečné kúsky.
David ukladá kúsky skla doma do fľašiek a tiež z nich plánuje niečo pekné vytvoriť. Hovorí, že nikdy neodchádza z pláže bez kúska skla. Vysvetľuje mi, že hnedé sklo je bežné, ale biele sa nachádza v priezračných a rozbúrených vlnách ťažšie. Keď vidím, s akým nadšením o skle rozpráva, rozhodnem sa, že mu urobím radosť a zopár kúskov mu nazbieram aj ja.
A tak som sa v jedno skoré piatkové ráno vybrala na prechádzku po mojej najobľúbenejšej pláži na North Shore.
S cieľom nazbierať zopár kúskov skla a urobiť si peknú prechádzku, urobiť niečo pre seba, trochu sa hýbať. Zobrala som si hrnček s kávou, vrecko na sklo a mobil, aby mi aplikácia rátala kroky. Vykročila som po okraji pláže a nohy mi omývala teplá voda Pacifiku. Užívala som si prechádzku, očami som prechádzala po zlatožltom piesku, ale po skle ani pamiatky, akoby ho niekto úplne vyzbieral. Prešla som niekoľko sto metrov a nič… Vlastne, predsa…
V každej naplavenine bola veľká hromada drobných farebných kúskov a ja som sa po nich dychtivo vrhala. No nebolo to sklo, ale malé, ostré kúsky farebného plastu – z detských hračiek, plastového riadu, plávacích potrieb… Nikdy som si predtým na tejto pláži neuvedomila to množstvo odpadu, pretože som sa evidentne nepozerala tým správnym smerom. Kráčala som ďalej, od jednej naplaveniny k druhej. A dúfala som, že oceán spolu s plastami vyplavil aj nejaké to sklo. Sem tam sa objavil drobný sklenený kúsok, ale skla bolo ako šafranu. Plastu bolo naopak požehnane.
HOMO Sapiens Sapiens... NAOZAJ?
V mysli sa mi vynorila nedávna návšteva honolulského Bishop múzea, kde okrem historickej a kultúrnej časti, planetária a záhrad, nájdete jednu časť exhibície venovanú havajskému prírodnému bohatstvu, sopkám a Pacifickému oceánu. A práve v sekcii o Pacifiku sa môžete dozvedieť viac o morskom odpade, o veľkej Pacifickej skládke medzi Hawai´i a Kaliforniou, kde sa nachádza viac ako 80 000 ton plastového odpadu. Premýšľate nad číslami a zrazu vám padne zrak na pár fotiek uhynutých čajok či albatrosov s otvoreným bruškom plným malých farebných kúskov plastu… Alebo na korytnačku zamotanú v rybárskych vlascoch. A tak som sa zohla a pozbierala som plastové kúsky z jednej naplaveniny. A potom z druhej, tretej…
Po chvíli na však prepadla frustrácia – z pekného zámeru urobiť radosť priateľovi sa stalo zbieranie odpadu. Bolo mi smutno z toho, čo všetko najmúdrejší tvor sveta dokáže… Ale, áno, mala som fajn pocit, že robím niečo užitočné, ale radosť som z toho nemala. Keď som bolo vrecko takmer plné plastu a druhom vrecku štyri drobné kúsky skla, začala som špekulovať, že sa otočím, vrátim sa späť na deku a budem relaxovať.
A sklo pôjdem možno zbierať niekde inde a inokedy… Mrkla som na displej mobilu a na moju „krokovaciu“ aplikáciu – nemala som prejdenú ani len tretinu plánovanej trasy. A tak som si povedala, že to ešte chvíľu „pretrpím“, prejdem sa, aby som si aspoň urobila polovicu potrebných krokov. Cestou späť tak aspoň splním svoj „krokový“ cieľ a keď nemám radosť zo skla, aspoň budem mať dobrý pocit, že som spravila niečo pre seba.
Pokračovala som teda ďalej po pobreží, uvedomujúc si, že v tých častiach som vlastne po prvýkrát. Slnko začalo pomaly stúpať nad úroveň paliem a osvetľovať piesok na pláži. A zrazu sa v jeho lúčoch odrazil kúsok skla. A o chvíľku ďalší, ďalší a ďalší…. Malé aj väčšie kúsky hnedého, zeleného a bieleho skleneného pokladu sa zrazu vďaka slnečným lúčom objavovali pod mojimi nohami, akoby čakali iba na mňa. A tak sa mi po pár metroch vrátila dobrá nálada a radosť zo slnečného rána. Do jedného vrecka som ukladala sklenené slzy morských panien a do druhého farebné kúsky plastu. Opäť sa mi kráčalo ľahučko, opäť sa mi na tvár vrátil úsmev.
Morské sklo je jedinečný produkt dvoch svetov – človeka a prírody. Poklad, ktorý vytvorí príroda z odpadu, ktorým človek priamo či nepriamo prírodu znečisťuje.
Morské sklo je fyzikálne a chemicky zvetrané sklo, črepy rozbitého skla, ktoré slané vlny morí či oceánov obrusujú o piesočné dno. Vďaka abrazivite piesku a soli v morskej vode sklo eroduje, obrusuje a získava matný vzhľad s hladkými a zaoblenými hranami. Sklu a prírode trvá 10 až 30 rokov, kým sa z bežných črepín vytvorí morské sklo s typickou štruktúrou a opotrebovaným matným vzhľadom. Hovorovo sa takémuto sklu hovorí aj „drift glass“ a námornícky folklór nazýva morské sklo „slzy morskej panny“.
Viac o morskom skle a tom, kde ho na Hawai´i nájdete, sa dočítate v článku „Beautiful WORLD HAWAI´I – Sea Glass“
Po ďalších pár sto krokoch som však stuhla, ostala som fascinovane stáť, s očami rozšírenými úžasom – to prekrásne ráno mi prinieslo ďalší nádherný dar. Mladá korytnačka oddychujúca na pláži sa práve rozhodla vrátiť sa do oceánu a ja som s obrovskou pokorou sledovala, ako sa pomaly posúva po piesčitej pláži k vode a zanecháva za sebou typickú stopu. Z dostatočnej vzdialenosti som obdivovala jej cestu, premýšľajúc o jej veku, o tom kde sa narodila, čo všetko má za sebou, čo všetko musela prekonať aby sa dostala na toto miesto, aby si tu oddýchla. Lebo z tisíc drobných vyliahnutých korytnačiek sa dospelosti dožije iba jedna jediná. A ja na ňu práve pozerám.
Zaplavila ma vlna – nie tá oceánska, ale vlna vďačnosti. Vďačnosti za to, že som, že žijem, dýcham, že mám tú príležitosť byť na tomto prenádhernom mieste uprostred Pacifiku, že môžem zbierať plast a pomôcť tak aspoň trošku aj tomuto úžasnému stvoreniu náhliacemu sa do oceánu, že môžem zbierať sklo a urobiť ním radosť priateľovi, že môžem vidieť a zažiť prírodu v jej najúžasnejšej podstate.
Stála som tam celkom dlho, až kým sa korytnačka úplne nestratila vo vlnách. A potom som kráčala ďalej, vrhajúc sa po lesklých kúskoch morského skla. Slnko bolo mojim pomocníkom a onedlho som mala vrecko so sklom takmer plné. Tešila som sa ako malé dieťa. Tešila som sa, že urobím radosť. Tešila som sa, že som mala príležitosť vidieť prenádherného morského tvora. Tešila som sa, že som urobila niečo pre prírodu. Tešila som sa, že som splnila svoje „krokové“ cvičenie a urobila niečo pre seba. Tešila som sa, že som sa pri zbieraní zatúlala celkom ďaleko, na miesta, kde som predtým nikdy nebola. Tešila som sa, že som to nevzdala….
A VTEDY MI TO DOŠLO...
Nevzdala som to napriek frustrácii, lebo okrem cieľa nazbierať sklo som mala ešte ďalší – urobiť niečo pre seba. A práve ten druhý cieľ ma udržal na ceste, pokračovala som nie kvôli cieľu nazbierať sklo, ale kvôli sebe samej. A vďaka tomu som vlastne splnila aj svoj hlavný zámer a v rukách som si niesla vrecko plné skla.
Mať v živote nejaký cieľ je dôležité. Mať cieľ na každý deň, týždeň, mesiac, rok, či ten cieľ životný – víziu. No cesta k cieľu býva často zložitá, nepredvídateľná, frustrujúca, plná prekážok, ktoré nevieme ovplyvniť. Ale ak si na cestu k nášmu cieľu pribalíme ešte nejaký ďalší vedľajší cieľ, niečo, čo urobíme pre seba – svoje zdravie či radosť, budú sa nám v ťažkých časoch o niečo ľahšie prekonávať prekážky.
A tak som sa vďaka prechádzke za morským sklom naučila, že…
… je fajn spojiť dohromady pri jednej úlohe viac cieľov – jeden hlavný a nejaké tie „podprahové“, napríklad, že pri tom urobíte niečo pre seba, či pre iných napr. sa prejdete a zacvičíte si, spoznáte nové miesta, stretnete nových ľudí, ….
… sa netreba vzdávať pri prvom neúspechu – možno nám totiž naše „podprahové“ ciele pomôžu prekonať prekážku a frustráciu a posunú nás natoľko, že hlavný cieľ nakoniec splníme 😊. A ak by sme ho náhodou nesplnili na 100%, aspoň sme sa pokúsili a urobili pri tom niečo pre seba a pre radosť.
Viac o cieľoch v článku „O CIEĽOCH, ICH HIERARCHII a PRIORITÁCH – Ako na ciele?“
Hoci to ráno začínalo dobrým úmyslom a nádejou, počiatočná frustrácia mi ho takmer pokazila. No môj „podprahový“ cieľ mi pomohol frustráciu prekonať a ja som v získala z toho dňa omnoho viac, ako som si želala. Cestou späť som totiž ešte stretla staršiu pani, žijúcu na Hawai´i cez dvadsať rokov. Prehodili sme pár slov a vymenili si telefónne čísla. Má dcéru v mojom veku, pochádza pôvodom z Francúzska a miluje domáce koláče a robí šperky z koralov…. Žeby ďalšia kamarátka do budúcna?
Na deku za dcérou som sa vrátila so širokým úsmevom, s plným vreckom skla, dobrým pocitom a vďačnosťou v srdci.
„Kde si toľko bola? Našla si sklo? A čo si taká vysmiata?“, zasypala ma otázkami dcéra. Odpovedala som iba na tú poslednú…
„Lebo život je krásny 
“
LEGENDA O SLZÁCH MORSKEJ PANNY
Kedysi dávno, keď sa svet ešte iba objavoval, ľudia cestovali po moriach a oceánoch na lodiach s vysokými stožiarmi a námorníci kotvili v prístavoch, aby si oddýchli, doplnili zásoby a podelili sa o príbehy zo svojich ciest.
Mnohí rozprávali o obrovských tvoroch s chápadlami, ktoré sa nečakane vynárali z oceánu, či príšerách s vretenicami namiesto vlasov, ktoré trhali námorníkom plachty. Rozprávali o vysokých a nebezpečných vlnách a búrkach, či o plážach s čiernym pieskom. No ako sa zvečerievalo začali sa objavovať príbehy a prenádherných morských stvoreniach, napoly ženách a napoly rybách, ktoré držali vo svojich bledých nežných rukách šťastie všetkých námorníkov, ktorí sa odvážili vstúpiť do ich vôd. Volali ich ženy z mora – morské panny.
Morské panny majú podľa legiend obrovskú moc a dokážu zmeniť chod prírody – utíšiť búrku a skrotiť vietor, či jedinou plutvou vyvolať zničujúcu vlnu. No pán morí, Neptún, vždy ctil a pomáhal zachovávať prírodné zákony a preto zakázal morským pannám používať ich moc na zmenu prirodzeného smerovania osudu.
Jednej temnej a búrkami popretkávanej noci sa na mori plavil malý škuner. Bojoval s vlnami a vetrom, jeho sťažne praskali pod náporom vody a vietor trhal jeho plachty na kusy. Škuner aj posádka bojovali, aby prekonali búrku a dostali sa bezpečne do prístavu. Aj tú noc loď sprevádzala morská panna. Plavila sa povedľa lode dlhé týždne, prežila s posádkou nejednu búrku a zamilovala sa do kapitána. Keď sa v tú noc v prudkom vetre loď znenazdajky naklonila na stranu, kapitán stratil kontrolu nad kormidlom a zrútil sa do rozbúrených vĺn. V tej chvíli morská panna zasiahla – v okamihu utíšila búrku, zmenila chod prírody a zachránila tak život milovanému mužovi.
Žiarlivý pán morí Neptún nikdy nezískal lásku žiadnej morskej panny, bol preto nemilosrdný a za porušenie zákazu meniť chod osudu, uvrhol morskú pannu do hlbín oceánu, odkiaľ sa už nikdy nebude môcť vynoriť. Odsúdil ju tak na večnosť a tmu hlbočiny, na život bez slnka či žiarivých pláží, aby sa už nikdy nemohla plaviť popri lodiach a zamilovať sa do smrteľníka.
A tak dodnes v hlbočine oceánu prelievajú morské panny svoje horké slzy – niektoré nad trestom, ktorý na nich žiarlivý Neptún uvalil za lásku voči smrteľníkovi a niektoré nad stratou a smrťou svojho námorníka, keď ho Neptún vydá vlnám a nechá ho utopiť. Blýskavé slzy morských panien sa vyplavujú na pláže a pri dotyku s pieskom sa menia na morské sklo, kryštalický poklad magických farieb mora. Ako večná pripomienka pravej lásky.
AKO SI NA TOM TY SO SVOJIMI CIEĽMI PRÁVE TERAZ?
Ak máš konkrétne ciele, pozrieme sa sa spolu na ne podrobnejšie už onedlho v ďalšom blogu. Ak ciele nemáš, nevadí. Lebo Tvoje ciele by mali byť napojené na Tvoju životnú víziu, filozofiu, poslanie. Len vtedy sú zmysluplné, len vtedy Ti ich dosahovanie bude robiť trvalú radosť, len vtedy pri nich vydržíš, len vtedy ich budeš napĺňať s vášňou. Viac už onedlho v ďalšom blogu.
Ak si ale nedočkavý a chceš o cieľoch a vízií vedieť viac už skôr, môžeš sa viac dozvedieť v e-booku JEDINEČNÉ JA.
Zdroje a použitá literatúra:
- 1. https://www.beachcombingmagazine.com/
- 2. LaMotte, Richard, Pure Sea Glas: Identification Deck, Shiffer Publishing, Atglen, Pennsylvania, 2020, ISBN9780975324653
- 3. Mcquillan, Scarlett, The mythology behind sea glass, July 2020, https://www.bohosilver.co.uk/the-legend-of-mermaid-tears
- 1. súkromný archív autorky
- 2. CANVA
A ak chceš vedieť kedy vyjde ďalší článok, nemusíš striehnuť na stránke, stačí ak mi necháš svoju e-mailovú adresu a každý nový článok Ti dorazí do mailu ihneď po jeho zverejnení.